VAUDE Lavik Eco STX Schuhe, dark sea

Dokážu topánky Lavik suplovať vysoké kožené aj ľahké nízke topánky? A najmä, zodpovedajú svojej cene? Zistíme v teste.

Asi každý so mnou bude súhlasiť, že diaľkové treky dokážu s topánkami poriadne „zamávať“. Hoci som si tri roky vzad kúpil nový nízky model, odvtedy som prešiel Cestu hrdinov SNP, Rudnú magistrálu, Korunu Turca a nespočetne veľa iných jednodňových túr. A tak som trikrát žmurkol a moja podrážka bola takmer vyhladená, topánky ani vizuálne nevyzerali úplne pekne a čo bolo najpodstatnejšie, po vyše 1 500 km sa na nich začali objavovať nepekné ryhy a na niektorých miestach sa začali rozlepovať.

A tu na scénu nastupuje model Lavik Eco STX – nízka topánka, ktorá ma na „prvú dobrú“ dosť zaujala svojím dizajnom. A takisto aj cenovkou. Najdôležitejšia je však, pravda, technická stránka veci, a o tej sa rozpíšem v ďalších riadkoch.

Nízke topánky ako univerzál na všetko?

Neviem ako vy, ale ja som dlho zastával názor, že do vysokých hôr patria výsadne vysoké topánky. A už nezastávam. Opora členka je síce skvelá vec, no ak má človek vláčiť na štíty „kovadliny“, ktoré vážia viac než skialpové lyžiarky (nesrandujem), časom ho to omrzí. A tak som bol zvedavý, ako sa topánky popasujú s tatranskou žulou. K podrážke sa však presuniem až neskôr. Prečo však o tom vôbec píšem?

Ak chce byť topánka univerzálna, mala by poslúžiť pri každodennom živote. Čiže sa zameriam na hmotnosť, odolnosť voči vode, pohodlie a trakciu podrážky. A zatiaľ som sledoval prejav vo vysokých horách, v karpatskom lese i na asfalte.

Podrážka milo prekvapila

Na rovinu poviem, že po minulých skúsenostiach s topánkami tohto typu som do testu šiel s viacerými predsudkami. Tým prvým bolo to, že Vibram podrážky za veľa nestoja. Predošlé topánky s takouto podrážkou som nosil asi päť rokov a ani za takú dlhú dobu som ju nedokázal schodiť. Guma bola ako nová, no za cenu dosť katastrofálnej priľnavosti. Potom sú tu moje celokožené „tatranky“, ktoré majú naopak podrážku z veľmi mäkkej gumy a tá drží ako prikovaná, aj keď si už pýta výmenu. No a podrážku Vibram Fuga by som zaradil niekde doprostred.


Hneď počas prvej túry na LAJF festival na Sliezskom dome na(ne)šťastie začalo solídne liať. A tak som, trochu neplánovane, trakciu otestoval pri prvej príležitosti. A zostal som veľmi milo prekvapený – topánka perfektne držala aj na klzkých skalách a ja som si užíval celú cestu nahor… až kým ma nepodšmyklo na jednom kameni. No i tak vo mne podrážka zanechala výborný dojem a dá sa povedať, že naplnila marketingové tvrdenia výrobcu – vďaka technológii Megagrip podrží na každom type povrchu.


Keď však poviem A, dodám aj B. V Tatrách ma chodníček druhýkrát zaviedol na Slavkovský štít. Túra nie je špeciálne dlhá, no netreba tu čakať dokonalú diaľnicu perfektne poukladaných balvanov. A cestou nadol som už veru cítil, že čo do tlmenia, ťahajú topánky v tomto prostredí za trochu kratší koniec.

O medzipodrážke a jej tlmiacich vlastnostiach som nenašiel nič konkrétne, asi len to, že tam nejaká medzipodrážka je (ako inak, vyrobená z prírodných materiálov). Ešte mi však v „zbieročke“ chýba nejaký dlhší, vyše 30-kilometrový pochod, takže skúsenosti doplním hádam neskôr.

Čo očakávať od membrány?

Druhým predsudkom bola membrána. V tomto som za posledné roky tiež skôr „klasik“ – ideálne, nech je to celokožené, lebo keď sa o kožu človek príkladne stará, vydrží roky a neprepustí ani kvapku vody. No a Lavik je presný opak. Zvršok je syntetický (konkrétne polyesterový), doplnený membránou Sympatex. O tej sa človek dočíta jedine to, že je z recyklovaného materiálu, bez PFC a podľa výrobcu by mala odolať vodnému stĺpcu až vyše 45 000 mm. Čo sa týka odvetrania topánky, zatiaľ chválim. V predošlých topánkach sa mi noha výrazne potila aj počas jarných dní, v týchto som sa cítil príjemnejšie.

Ak sa nechystáte na expedíciu do pralesa, poradia si s drvivou väčšinou podmienok.

Keď sa ale budeme baviť o prestupe vody zvonka dnu, netreba, samozrejme, čakať žiadne prevratné zázraky. Potok v nich brodiť nebudem, celodenné pochody v daždi takisto neočakávam, ľahší dážď a rannú rosu zvládnu. Je to dosť? Pre mňa áno. Okrem membrány sa o vodoodolnosť stará aj povrchová úprava Eco Finish, ale na to sme už pri VAUDE zvyknutí.

Pohodliu (takmer) nič nechýba

Čo sa pohodlia týka, niečo málo som už naťukol pri podrážke, respektíve medzipodrážke. No čo topánka ako taká? Každá noha je iná – ja ju mám napríklad dlhú a úzku – a tak je ťažko tento aspekt všeobecne zhodnotiť. Zo začiatku ma dosť zvádzalo hneď vymeniť pôvodnú vložku za Formthotics, ktorú už mám rokmi odskúšanú. No povedal som si, že jej treba dať šancu. Na to, aká je tenučká, by som ju ohodnotil tak na 3,6… not great, not terrible. Takže si novú Formthotics časom asi aj tak zaobstarám.


Vzhľadom na bláznivé a častokrát nepredvídateľné číslovanie VAUDE som nenechal nič na náhodu a pre istotu vyskúšal viacero veľkostí. A na moje prekvapenie som zvolil tú, ktorá by mi (podľa mojej väčšej ľavej nohy) mala sedieť aj papierovo. Inak je zaujímavé, že pri väčšine klasických topánok cítim, že pri kompromisnej veľkosti ma jedna topánka tlačí alebo mám v druhej priveľa miesta. Tu to natoľko nepociťujem, možno je to mäkkou výstelkou, možno šikovným stiahnutím šnúrkami. No nesťažujem sa.


Na pohodlie okrajovo vplýva aj hmotnosť, ktorá sčasti určuje, ako veľmi ma budú na konci túry bolieť nohy. Pri tomto modeli som navážil 400 gramov na jednu topánku (veľkosť 45,5). Vzhľadom na to, že nie sú kožené, no majú v sebe zapracovanú membránu, je to pomerne uspokojivý výsledok. A najmä porovnateľný s konkurenciou.

Porovnateľná s konkurenciou je aj cena. MOC týchto topánok je 209 €, s naším vernostným systémom ťa budú stáť 167 €. Veľa či málo? Ak sa poobzeráme po iných modeloch v danej cenovej relácii, dokážeme nájsť aj kúsky so semišovým zvrškom a membránou. Na druhej strane, pri VAUDE človek dostáva aj ten nenápadný dobrý pocit, že spravil niečo nielen pre seba, ale aj pre planétu. Model Lavik je okrem pánskeho vyhotovenia dostupný aj v dámskych farbách.


A pre koho budú tieto topánky najvhodnejšie? Myslím, že svoju univerzálnu úlohu zatiaľ plnia dobre, takže ak sa nechystáte na expedíciu do pralesa, poradia si s drvivou väčšinou podmienok. Verím, že ešte príde čas vyskúšať ich aj na viacdňovom pochode, ktorý veľakrát našepká viac, než len jednorazové túry v peknom počasí. No vzhľadom na svoj dizajn sa vôbec nestratia ani pri každodennom nosení po meste.

P.S.: Nedá mi nevrátiť sa ešte raz k tej farebnej kombinácii – za mňa je spojenie tmavomodrej, bielej, červenej a bronzovej fakt skvelé. Ak by niekto chcel, môže si topánky „doladiť“ šnúrkami podobnej bronzovej farby, akú majú ušká. Ja som zatiaľ ponechal originál.